Bankový Big Bang sa blíži, systémy sa otvoria množstvu iných hráčov

Autor: Ján Záborský

Zdroj: Trend, 11.5.2017 (rubrika Financie)

Bankové systémy sa otvoria množstvu iných hráčov zhruba o pol roka. Čo konkrétne to znamená, zisťujú banky za pochodu

Keď pred piatimi rokmi slovenské Viamo spúšťalo posielanie peňazí cez mobil, malo za sebou viac ako rok rokovaní s bankami o reálnom prevádzkovaní systému. Za ten rok sa firma dokázala dohodnúť s dvomi bankami na aktívnom prístupe k účtu, teda na tom, že ich klienti mohli peniaze nielen prijímať, ale i posielať. A ich počet sa ani za päť rokov nezvýšil. Banky sú – nielen na Slovensku – veľmi citlivé na prístup k vlastným systémom, ktoré s veľkými investíciami budujú na prevádzkovanie ich základnej funkcie: sprostredkovania platieb.

Od januára budúceho roka by Viamo nemuselo tráviť mesiace rokovaniami s bankami a navyše s nevýraznými výsledkami. Začne totiž platiť nová európska smernica o platobných systémoch. A tá bankám ukladá jasnú povinnosť – ak technologická spoločnosť s dostatočným zabezpečením požiada o prístup do bankového systému, banka ho musí poskytnúť. A nielen to. Banka nesmie transakcie sprístupňovať klientom tretej strany drahšie či v horšej kvalite ako vlastným klientom. Európska komisia s oneskorením predstavila i technologické špecifikácie prístupu, ktoré následne začnú platiť v júli budúceho roka. Ale „nik nebude tvoriť na pol roka dočasný systém, radšej spustí plný prístup hneď od januára“, hovorí šéf českého Deloitte Štěpán Húsek. Ktorá z bánk by nestihla splniť prístup tretím stranám, riskuje poškodenie svojho renomé. Aplikácie tretích strán by mohli klientom hlásiť, že banka XY nespĺňa zákonné požiadavky. Konzultanti majú už na toto očakávané správanie aj nový technologický termín: „screen crapping“.

Ďalšia skratka

Legislatíva rozoznáva dva druhy žiadateľov o prístup do bankových systémov, pasívnych a aktívnych. Tých prvých bude zaujímať hlavne stav na účte a výpis transakcií. Napríklad na to, aby tieto údaje mohli importovať do účtovných systémov bez potreby účtovníčky. Tí aktívni budú môcť priamo inicializovať platbu. V prípade Viama je to poslanie platby na vybraté mobilné číslo, pričom aplikácia v pozadí vlastne vytvorí prevod z jedného bankového účtu na druhý.

Kto vidí obrovský priestor pre takzvané fintechy, teda technologické firmy zamerané na finančný sektor, má pravdu. Ale prvým, ktorý bude môcť otvorenie systémov reálne využiť, budú hlavne banky. Otvorenie konkurenčných systémov im umožní napríklad ľahšie prenášať účty. Čo je jedna z oblastí, kde existuje len veľmi malá mobilita napriek tomu, že legislatíva umožňuje takmer automatický, no stále zdĺhavý presun účtu medzi bankami vrátane nastavení. „Vďaka PSD2 môže nová banka vidieť, kam idú peniaze na starom účte klienta, a jednoducho údaje odkopírovať priamo, bez čakania na údaje od konkurencie,“ vysvetľuje Peter Polák zo softvérovej firmy Softec. PSD2 je skratka novej smernice. Podobne ako napríklad SEPA či IBAN ide o jednu z bankových skratiek, ktorú klienti nikdy neuvidia v reklamách, no napriek tomu im zásadne zjednodušia život. A čo sa týka nových fintechov, tam sa očakáva prvotná bublina. „Tisícky start-upov vzniknú a zaniknú, tak ako pri každej takejto zmene,“ očakáva P. Polák. Podľa odhadov konzultačnej firmy Evry dosiahnu investície do fintechov v rokoch 2019 až 2021 zhruba 150 miliárd dolárov, osemnásobne viac než v roku 2015. PSD2 však nevyužijú len noví technologickí hráči. Pre dodávateľov účtovného softvéru prístup k bankám zjednoduší napríklad sledovanie platenia faktúr či tvorbu závierok.

Štandard nie je

Prekvapením zo strany regulátora môže byť, že síce stanovuje, aké služby majú banky sprístupniť, ale presné štandardy nestanovuje. „Cieľom bankového dohľadu vyslovene bolo nezväzovať technologický vývoj. Hlavnými dôvodmi otvorenia bankových systémov je zasa transparentnosť a zníženie poplatkov, teda klasicky ochrana klienta,“ vysvetľuje Radoslav Ratkovský zo slovenského PwC. Primárnym očakávaním je totiž vznik nových porovnávačov a agregátorov finančných služieb, kde si klient bude môcť nielen vybrať produkt podľa svojich potrieb, ale aj si porovnať ponuky jednotlivých finančných domov a uzavrieť zmluvu. Pričom národné hranice nehrajú žiadnu rolu, keďže jednotný systém platí v celom európskom priestore. Snaha o realizáciu voľného pohybu služieb je v tejto smernici úplne zrejmá.

Noví i starí

Pre banky je výzvou, ako sa k smernici postavia. Jej literu, teda otvorenie systémov, splniť musia, len z jej dodržania nebudú mať žiadne dodatočné výnosy. Akurát náklady na prebudovanie IT systémov, ktoré sú v prípade bánk vždy vysoké. Budú preto hľadať cesty, ako z nového prostredia profitovať. Už len preto, že do roku 2020 by mali fintechy podľa odhadov spracovávať až 16 percent všetkých bankových transakcií a pripravovať ich tak o biznis. Napríklad tak, že budú s fintechmi užšie spolupracovať. „Ešte pred rokom sme o Apple či Googli hovorili ako o konkurencii. Dnes sú našimi partnermi,“ hovorí na ilustráciu šéf slovenskej a českej Visy Marcel Gajdoš. Sama Visa už svoj systém tretím stranám dokonca otvorila: vo svojej londýnskej centrále ponúka priestor developerom a poskytuje im aj softvérové rozhranie na spracovávanie platieb. Samozrejme, spolu s plným poradenstvom.

Viacero ciest

Gorka Briones, partner v španielskom FSI Monitor Deloitte, ponúka dva príklady, ako sa banky môžu prispôsobiť novému prostrediu. Prvým vzorom je stratégia španielskej BBVA, ktorá okolo seba aktívne vytvorila ekosystém fintechov. „Je to technologicky asi najpokročilejšia banka na svete,“ myslí si. Podobný tech hub má napríklad aj rakúska Erste, matka slovenskej jednotky Slovenskej sporiteľne. Druhou stratégiou je tá, ktorú rozbehla Banco Santander. „Dotiahla manažérov z Amazonu, otvorila systémy, v zásade odstrihla všetok starý biznis. Pochopili, že banka v súčasnom svete potrebuje úplne iné schopnosti,“ dodáva G. Briones s tým, že „nový Santander postupne zožerie ten starý“. Podľa Š. Húseka navyše rozvoj povedie k tomu, že banky sprístupnia oveľa viac funkcií než len tie, ktoré smernica vyžaduje. Napríklad aj otváranie nových účtov či predaj úverov. Už teraz existujú firmy, ktoré vedia na diaľku overiť totožnosť klienta spôsobom akceptovateľným pre banky.

Nemá význam zakladať nové

Jedna z vecí, ktorú zmena prinesie, je pravdepodobne zastavenie vzniku nových bánk. Bude totiž oveľa jednoduchšie a regulatórne menej náročné vytvoriť virtuálnu banku, ktorá bude na transakcie využívať systémy iných bánk a klientov bude priťahovať hlavne príťažlivým používateľským rozhraním či inovatívnymi službami. A ak sa významne rozrastú, môžu začať zvažovať, či požiadajú o plnú bankovú licenciu, ktorá je násobne nákladnejšia. Zároveň musia banky počítať s tým, že významní technologickí hráči sa môžu objaviť kedykoľvek a využiť silu svojej klientskej základne na získanie významnej časti trhu. „Rozprávali sme sa s Googlom a povedali, že zatiaľ o nejaké agregátorské služby vo financiách nemajú záujem. Ale tiež dodali, že ak sa pre to rozhodnú, do dvoch mesiacov vedia mať v prevádzke funkčnú službu,“ ilustruje G. Briones.

Spojené kráľovstvo opäť popredu

V Spojenom kráľovstve už platí legislatíva podobná PSD2. Skúsenosti s takzvaným open bankingom zhŕňa Gareth Addison z tamojšieho Deloitte.

Úspech tam má napríklad agregácia stavov na penzijných účtoch. Štátna penzia je u nich nízka, gro príjmov na starobu pochádza zo súkromných úspor, ich stav bolo však komplikované sledovať.

Agregátory to významne zjednodušujú. Dôležité je pritom rozhranie.

„Ľudia na smartfónoch očakávajú podobnú funkcionalitu ako napríklad na Facebooku, teda prediktívne vyhľadávanie a podobné veci,“ komentuje.

Aplikácia Moments integruje do prehľadu o účtoch takzvaného chatbota, teda umelú inteligenciu, ktorá vie klienta informovať o možnostiach, ako lepšie zhodnocovať peniaze či kam ich presunúť. O jeho presvedčivosti svedčí aj fakt, že G. Addison mu v chate odpovedá zdvorilo „Yes please“ napriek tomu, že dobre vie, že sa nezhovára so živou osobou. Vďaka open bankingu umožňuje aplikácia zdieľať údaje o účtoch napríklad medzi členmi rodiny.

Samozrejme, s možnosťou neukázať partnerovi či partnerke citlivé veci. Ako sú transakcie kreditnou kartou.

Čo zmení smernica o platobných systémoch

• Banky budú musieť sprístupniť svoje bankové systémy tretím stranám
• Smernica rozoznáva dva typy prístupov – aktívny a pasívny
• Množstvo start-upov bude môcť využívať transakčné systémy bánk
• Banky budú mať lepšie informácie o konkurencii

Foto autor| FOTO – SHUTTERSTOCK. COM